Aký je rozdiel medzi príchodom na pracovisko a miestom výkonu práce? Ako sa legislatíva stavia k zaokrúhľovaniu pracovného času? A aký to má všetko dopad na evidenciu pracovného času a evidenciu dochádzky? Pozreli sme sa na to.
Príchod na pracovisko a miesto výkonu práce
Príchod na pracovisko sa často zamieňa s príchodom na miesto výkonu práce. Pracovisko a miesto výkonu práce však neznamenajú to isté.
V pracovných zmluvách je často určené ako miesto výkonu práce všeobecne mesto, napríklad Bratislava, bez konkrétnej adresy sídla spoločnosti. Zamestnávatelia takto postupujú, kvôli tomu, aby pri každej zmene sídla spoločnosti v rámci jedného mesta, nemuselo dochádzať k podpisovaniu dodatkov a odsúhlaseniu od zamestnancov.
Táto skutočnosť by mohla navodzovať pocit, že je v poriadku pri určitých pracovných pozíciách určiť ako miesto výkonu práce celé Slovensko, takýto postup by však nebol správny. V prípade, že zamestnanec naozaj má viac miest výkonu práce, uvedú sa všetky miesta výkonu práce do zmluvy a určí sa jedno pravidelné pracovisko zamestnanca.
Pravidelné pracovisko, alebo miesto výkonu práce v zmluve je dôležité, okrem iného pre správny výpočet cestovných náhrad, ale spravidla nie je totožné s pracoviskom zamestnanca.
Krátke zhrnutie:
- Miesto výkonu práce je jedno, alebo viac určených miest uvedených v pracovnej zmluve.
- Pravidelné pracovisko je miesto dohodnuté so zamestnancom, od ktorého sa počítajú cestovné náhrady, je definované v zmysle zákona o cestovných náhradách, ak nie je dohodnuté, je ním miesto výkonu práce uvedené v zmluve.
- Pracovisko je bližšie určené miesto, kde zamestnanec vykonáva prácu, je vhodné ho bližšie špecifikovať v smernici zamestnávateľa.
Príklad z praxe:
Zamestnávateľ má dve pobočky na Slovensku. Na celú firmu má iba jednu personalistku, preto má zamestnankyňa dve miesta výkonu práce v pracovnej zmluve – Bratislavu a Košice, zároveň sa s ňou dohodol, že jej pravidelné pracovisko bude Bratislava, čiže ak pôjde mimo Bratislavy, od tohto miesta sa jej budú počítať prípadné cestovné náhrady. Keďže je to administratívna zamestnankyňa, ako jej pracovisko určil v smernici kanceláriu na personálnom oddelení.
Ak je napríklad v pracovnej zmluve uvedené ako miesto výkonu práce konkrétna budova, neznamená to, že vstupom do tejto budovy sa zamestnanec nachádza na pracovisku a celý čas, ktorý sa nachádza v budove je jeho pracovným časom.
Zamestnanec vykonáva prácu až na svojom pracovisku, pri ktorom je vhodné, aby ho zamestnávateľ špecifikoval v pracovnom poriadku. Ako pracovisko môže určiť v prípade administratívneho pracovníka kanceláriu a v prípade manuálnej činnosti napríklad dielňu. Pripomeňme si, že zamestnávateľ je povinný evidovať pracovný čas, nie evidovať dochádzku.
Rozdiel medzi evidenciou dochádzky a evidenciou pracovného času popisujeme v tomto článku:
https://tulipize.sk/evidencia-dochadzky-vs-evidencia-pracovneho-casu-poznate-rozdiely/
Príklad z praxe:
Administratívny zamestnanec má určené ako pracovisko kanceláriu, ako miesto výkonu práce má adresu sídla spoločnosti, kde sa daná kancelária nachádza. Zamestnanec vstúpi do budovy, kde je sídlo spoločnosti, po vstupe na svoje pracovisko sa prezlečie a pripraví si pracovné pomôcky, v tomto momente už je pripravený na prácu a môže začať pracovať, čo znamená, že si až teraz zaznamená začiatok pracovného času.
Takáto evidencia je správna z toho dôvodu, že prítomnosť na pracovisku je spojená s pripravenosťou na výkon práce.
Príprava na výkon práce môže byť prezliekanie sa, osobná očista, príprava pracovných pomôcok a iné. Uvedené vyplýva aj z toho, že zamestnanec má využívať celý pracovný čas na výkon práce.
Zákonník práce §85 ods.1 Pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou.
Zákonník práce §85 ods.2 Doba odpočinku je akákoľvek doba, ktorá nie je pracovným časom.
Zaokrúhľovanie pracovného času
Pracovný čas má jasne stanovený začiatok a koniec, zamestnávateľ eviduje presný začiatok a koniec časového úseku, kedy zamestnanec vykonával prácu, táto povinnosť evidencie nedáva legislatívny priestor pre akékoľvek zaokrúhľovanie.
Zamestnávatelia môžu mať tendenciu zaokrúhľovať pracovný čas z dôvodu, že sa mylne obávajú prípadného nadčasu, ktorý nebol dohodnutý so zamestnávateľom.
Zákonník práce však jasne určuje pravidlá práce nadčas. Okrem iných kritérií je práca nadčas práca vykonávaná zamestnanom na príkaz zamestnávateľa, alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas (§97Zákonníka práce).
Naopak, ak zamestnanec počas pracovného času čaká na pridelenie práce a nie svojou vinou v danom okamihu nevykonáva prácu, takáto doba je pracovným časom.
Príklady z praxe:
Zamestnanec má určený pracovný čas od 08:00-16:30, nemá dohodnutú ani povolenú prácu nadčas. Bez vedomia zamestnávateľa sa rozhodne po určenom pracovnom čase – po 16:30, ostať na pracovisku, hoci by danú činnosť mohol vykonať aj nasledujúci pracovný deň. Takéto zotrvanie na pracovisku nie je pracovným časom a nie je ani prácou nadčas.
Zamestnanec má určený pracovný čas od 08:00-16:30, skôr ako tento čas uplynul, splnil si všetky pridelené úlohy, z toho dôvodu požiadal zamestnávateľa o pridelenie ďalších úloh a od 14:00-15:00 čakal na svojom pracovisku na nové úlohy, takýto čas bol pracovným časom, hoci zamestnanec prácu v danom okamihu nevykonával.
Zamestnanec má určený pracovný čas od 08:00-16:30, na pracovisko prišiel a začal vykonávať prácu o 07:55, prestávku mal 12:00-12:31 a skončil 16:31,zamestnanec mal v daný deň pracovný čas 8 hodín a 5 minút, avšak takýto rozdiel medzi určeným pracovným časom a pracovným časom nie je automaticky práca nadčas.
ZOSTAŇTE V OBRAZE
Odoberajte náš newsletter a dostávajte novinky priamo do vášho mailboxu.
