4-dňový pracovný týždeň. Ako to s ním vyzerá teraz a aká je jeho budúcnosť

Aktuálna téma posledných dní na Slovensku, vo svete sa o nej diskutuje roky. Pozrime sa na to, s akými výsledkami pristúpili jednotlivé krajiny a firmy k experimentu so štvordňovým pracovným týždňom.

Je veľa dôvodov, prečo sa hovorí o skrátení práce na 4 dni v týždni. Podľa mnohých teórií by sa zlepšila produktivita práce (v zásade čím menej času na nejakú úlohu máte, tým ste produktívnejší), zlepšila by sa spokojnosť zamestnancov, šetrili by sa energetické zdroje, vyriešila by sa otázka nedostatočnej pracovnej sily. Z tejto premisy vychádzali viaceré svetové firmy a krajiny pri testovaní 4-dňového pracovného týždňa.

Treba však poznamenať, že 4-dňový pracovný týždeň si môže každá firma vysvetliť a zaviesť do praxe po svojom. V niektorých zamestnanci síce svoju prácu vykonávajú iba 4 dni do týždňa, zároveň však musia odpracovať rovnaký počet hodín, teda 40. Znamená to, že v práci strávia 10 hodín denne, aby mali jeden deň v týždni voľný. Iná možnosť spočíva v skrátení počtu dní, počas ktorých zamestnanci pracujú, a aj v znížení počtu odpracovaných hodín. Namiesto tradičných 40 hodín sa musia svojej práci venovať len 32.

Ako je na tom svet?

Vo svete mimo nášho kontinentu bola jednou z prvých krajín, ktoré zaviedli 4-dňový pracovný týždeň, ostrovná krajina Island. Výsledky mali mimoriadne pozitívne. Hlásia zvýšenú produktivitu, celkovú spokojnosť zamestnancov, a dokonca sa zlepšili aj pracovné výsledky. Vďaka tomu Island nakoniec model skráteného pracovného týždňa zakomponoval do legislatívy a približne 85 % všetkých zamestnancov v krajine môže pracovať iba 4 dni v týždni.

Spoločnosť z Austrálie, ktorá sa zaoberá finančným poradenstvom, skrátila pracovnú dobu z 8 na 5 hodín. Väčšina zamestnancov tejto firmy sa vyjadrila, že skrátenie pracovnej doby im pomohlo zvýšiť ich efektivitu a disciplínu v práci. Samozrejme, našlo sa aj niekoľko zamestnancov, ktorým rýchlejšie pracovné tempo nevyhovovalo. Vo všeobecnosti ale prevážila spokojnosť. Nakoniec firma pristúpila ku kompromisu a 5-hodinové pracovné dni zavádza len počas letného obdobia (vieme, že v Austrálii sú mimoriadne horúce letá, ktoré pracovnému výkonu rozhodne nepridávajú).

Aj Nový Zéland zaviedol skúšobnú verziu skráteného pracovného týždňa. Išlo o projekt spoločnosti Unilever. Výsledky priniesli čísla, aké by potešili nejedno HR oddelenie:

% pokles absencií v práci

% pokles stresu

% zvýšenie energie a elánu v práci

% pokles konfliktov medzi pracovným a súkromným životom

Ako je na tom Európa?

Doposiaľ najväčší pilotný test 4-dňového pracovného týždňa bol vykonaný v Spojenom kráľovstve. Veľká Británia uskutočnila v roku 2022 prieskum, do ktorého sa zapojilo vyše 60 firiem. Na 6 mesiacov svojim zamestnancom skrátili pracovný týždeň z 5 dní na 4. Výsledky hovoria, že títo zamestnanci sú výkonnejší, disciplinovanejší a spokojnejší. Zároveň podávajú lepšie pracovné výkony a sú menej chorí. Skrátenie pracovného týždňa má aj pozitívny ekologický dopad. Klesla spotreba elektriny a vody v kanceláriách a počty použitých papierov.

„Ukázalo sa, že 71 % zo zamestnancov bolo menej vyhorených, 39 % menej vystresovaných a 48 % spokojnejších so svojou prácou než pred testovaním. Zároveň 15 % zamestnancov uviedlo, že žiadny platový bonus by ich nemotivoval vrátiť sa späť do 5-dňového pracovného týždňa,“ zdieľala výsledky testu Poradkyňa pre výskum a advokáciu India Burgessová so stovkami mladých účastníkov EYE2023.

Portugalsko v minulom roku s pomocou neziskovej organizácie 4 Day Week Global zaviedlo experiment, ktorého sa na 6 mesiacov zúčastnilo 39 podnikov zo súkromného sektora.

Zamestnávatelia zapojení do programu súhlasili so znížením počtu hodín, ktoré zamestnanci odpracujú každý týždeň. Urobili tak však bez toho, aby im siahli na plat. Pomohol tomu model 100-80-100, podľa ktorého pracovníci dostali 100 % mzdy za prácu 80 % času výmenou za dodanie 100 % pracovného výkonu.

Firmy očakávali, či skrátený pracovný týždeň pomôže znížiť stres zamestnancov a syndróm vyhorenia a či pomôže zlepšiť udržanie pracovníkov na pozícii. Výsledky experimentu by mali byť zverejnené v najbližších týždňoch, článok budeme aktualizovať.

Vo Francúzsku už takmer 10 tisíc pracovníkov používa tento nový typ pracovnej dochádzky a podľa štúdie, ktorú realizovalo ADP až 22 % pracujúcich Francúzov a Francúzok očakáva, že v ich odbore sa to 4-dňový pracovný týždeň stane štandardom do 5 rokov. Podobne rozmýšľa 28 % svetovej populácie (podľa tohto prieskumu).

Európsky komisár pre zamestnanosť a sociálne práva, Nicolas Schmit, si myslí, že Európska únia by mala aktívne podporovať koncept štvordňového pracovného týždňa, najmä v odboroch, ktoré sa stretávajú s nedostatkom pracovnej sily. Považuje to za kľúčové opatrenie pre efektívne riešenie problémov spojených s nedostatkom pracovných síl v Európe.

Skrátenie pracovného času podľa Jána Košča, socioekonomického analytika, odborára, občianskeho aktivistu a komentátora iniciatívy Pracujúca chudoba „znižuje aj nerovnosť medzi ženami a mužmi a zároveň zvyšuje participáciu mužov na neplatenej domácej práci a pri starostlivosti o deti, čo zase prospieva zdravému psychickému a fyzickému zdraviu detí“.

Ako je na tom Slovensko?

Prvou spoločnosťou, ktorá na Slovensku zaviedla 4-dňový pracovný týždeň, je NN Životná poisťovňa, podľa ktorej túto zmenu uvítalo až 70 % jej zamestnancov. NN na to išla tak, že pracovný týždeň skrátila, ale počet hodín, ktorý zamestnanci musia odpracovať, sa nezmenil. Môžu si vybrať, či budú chodiť do práce v 5-dňovom režime, alebo odpracujú 4 dni, pričom každý deň sa práci musia venovať takmer 10 hodín.

4-dňový pracovný týždeň vyskúšala aj reklamná agentúra Jandl, a to tak, že každý zamestnanec má nárok na voľný piatok každý druhý týždeň.

Štvordňový pracovný týždeň zaviedla aj Slovenská sporiteľňa, najväčšia banka Slovenska. Ide o reakciu na zmeny v pracovných vzorcoch spôsobených pandémiou. Tiež je to však odpoveď na túžbu zamestnancov po lepšej rovnováhe medzi prácou a súkromným životom. Pilotný program sa mal vyhodnocovať v decembri a na základe výsledkov sa rozhodne, či sa štvordňový pracovný týždeň stane trvalým opatrením pre zamestnancov banky.

Premiér Fico nedávno prišiel s informáciou, že Slovensko by mohlo patriť ku krajinám, ktoré zavedú 4-dňový pracovný čas. Mnohí odborníci ale upozorňujú, že naša legislatíva takýmto úpravám už teraz vôbec nestojí v ceste. Vidno to aj na vyššie spomenutých príkladoch. Drvivá väčšina pracovných zmlúv je síce nastavená na klasický pracovný týždeň, zamestnanec a zamestnávateľ sa však môžu dohodnúť na individuálnej úprave.

Je teda na vás, či so svojimi zamestnancami vyskúšate túto alternatívu. Výsledky zo zahraničia aj zo Slovenska zatiaľ ukazujú prekvapivo len pozitívne ohlasy. Je však nutné podotknúť to, čo je asi každému jasné: 4-dňový pracovný týždeň sa nemôže ani náhodou týkať každého odvetvia a niektoré na neho, bohužiaľ, z povahy svojej práce nikdy nedosiahnu. Na nich však Zákonník práce pamätá a povinné prestávky, voľné dni a ďalšie parametre sleduje a nariaďuje.