Tipy z biznisu a legislatívy

Najprv prehľad toho, na čo si dať pozor pri schvaľovaní týchto benefitov

Príspevok na rekreáciu:

V praxi sa ukázalo, že zamestnanci často predkladajú zamestnávateľovi aj nevyhovujúce účtovné doklady. Takými sú najčastejšie:

• Doklad z registračnej pokladnice, kde je perom dopísané meno zamestnanca
• Zálohová faktúra
• Voucher alebo kupón s potvrdením o zaplatení a o rezervácii ubytovania, vystavený rezervačným portálom (napr. Airbnb, Booking, Zľavomat)
• Výdavky za služby, poskytnuté mimo ubytovacieho zariadenia, uhradené inému podnikateľovi, preukázané osobitnými dokladmi
• Výdavky, ktoré sa nepreplácajú, aj keď sú na inak vyhovujúcom doklade:
  • storno poplatky za zrušenie rezervácie, zmenu termínu
  • manipulačné poplatky
  • poplatky za zvieratá

Úhrada rekreácie môže byť vykonaná viacerými spôsobmi:

• Rekreačný poukaz
• Hotovosť
• Platobná karta
  • potvrdenie o tom, že číslo platobnej karty patrí zamestnancovi/rodičovi alebo manželke/manželovi v prípade BSM
• Prevod z účtu
  • potvrdenie z internetbankingu s menom majiteľa účtu
• Ak sa rekreácie zúčastnil rodič bez zamestnanca:
  • výpis z účtu rodiča – platba ubytovaciemu zariadeniu
  • výpis z účtu zamestnanca – prevod na účet rodiča

Od 1.1.2025 sa pre skupinu zamestnávateľov zamestnávajúcich viac ako 49 zamestnancov stal povinným aj príspevok na športovú činnosť dieťaťa.

Zamestnanec, ktorý oň žiada, je povinný zamestnávateľovi predložiť doklady preukazujúce nárok na príspevok na športovú činnosť dieťaťa:

• K žiadosti sa prikladá kópia účtovného dokladu, originál dokladu sa predkladá len na nahliadnutie
• Určený pre deti do 18 rokov s trvalým pobytom v SR, ktoré sú členmi športovej organizácie minimálne 6 mesiacov
• Účtovný doklad musí obsahovať:
  • identifikáciu športovej organizácie zapísanej v Informačnom systéme športu
  • identifikáciu dieťaťa (meno a priezvisko)
  • obdobie, na ktoré sa doklad vzťahuje (nárok sa posudzuje ku dňu začatia obdobia)

Úhrada príspevku na športovú činnosť dieťaťa môže byť tiež vykonaná viacerými spôsobmi:

• Hotovosť
• Prevod z účtu:
  • potvrdenie z internetbankingu s menom majiteľa účtu
• Obidvaja rodičia si môžu uplatniť nárok na príspevok na to isté dieťa (napr. za iné obdobie vykonávania tej istej športovej činnosti dieťaťa)
• Na základe jedného dokladu si môže nárok uplatniť len jeden z rodičov, nie je možné výdavok rozdeliť medzi dvoch rodičov (napr. každý polovicu sumy z jednej faktúry).

3 zaujímavé otázky o rekreačných príspevkoch z publika

1. Otázka na digitalizáciu procesov cez TULIP:

Pri žiadosti o príspevok na športovú činnosť dieťaťa, zohľadňuje TULIP výšku príspevku pri zamestnancoch s kratším pracovným časom t.j. úväzkom nižším ako 100 %?

Odpoveď: Áno pri kontrole čerpaného príspevku za daný rok sa zohľadňuje aktuálny úväzok zamestnanca. Dáta o výške úväzku zamestnanca ťaháme priamo z nášho modulu na evidenciu dochádzky (ak klient používa tento modul). V prípade ak klient nepoužíva TULIP dochádzku, môžeme tieto dáta načítať automaticky zo mzdového systému, ak mzdy pre klienta spracováva náš partner Accace.

2. Otázka o preverení uplatnenia:

Ako môže zamestnávateľ skúmať, či si príspevok na športovú činnosť za to isté obdobie neuplatnil druhý rodič u svojho zamestnávateľa?

Odpoveď:

V tomto prípade má zamestnávateľ pomerne obmedzené možnosti, pretože nie je oprávnený kontaktovať zamestnávateľa druhého rodiča, aby si túto informáciu u neho overil. Odporúča sa preto vyžiadať si od zamestnanca čestné vyhlásenie, že príspevok si uplatňuje len on a jeho manžel/ka tak neurobil/a. V prípade, že zamestnávateľ predpripravil pre zamestnancov formuláre žiadosti o priznanie príspevku, môže byť takéto čestné vyhlásenie priamo ich súčasťou.

3. Otázka k vystaveniu dokladu na meno rodiča:
   

   Aký doklad má zamestnanec predložiť, ak sa rekreácie zúčastnil len jeho rodič a faktúra ubytovacieho zariadenia je vystavená na meno rodiča?

Odpoveď:
V takom prípade bude musieť zamestnanec požiadať ubytovacie zariadenie o to, aby faktúru doplnilo aj o jeho meno, pretože na účely uznania dokladu na nej musí byť uvedené. To neznamená, že zamestnanec je povinný sa takého pobytu zúčastniť. Ubytovacie zariadenia sa postupne s touto praxou oboznamujú a z našich skúseností zatiaľ nevznikla taká situácia, že by doklad odmietli o meno zamestnanca doplniť.

Ďakujeme kolegom za fantastické prednášky:

Zaujala vás možnosť digitálneho spracovania rekreačných príspevkov cez TULIP? Viac si môžete prečítať v našom článku „Príspevok na rekreáciu a na športovú činnosť dieťaťa. Ako ich spracúvať?“, ktorý obsahuje aj fotografie modulu. Alebo nás kontaktujte pre viac informácií a cenovú ponuku.

Na našich raňajkách toho zaznelo oveľa viac. Ak sa nabudúce chcete zúčastniť a priamo sa pýtať našich odborníkov, nezabudnite odoberať náš newsletter a sledovať naše sociálne siete. O všetkých akciách vopred informujeme a pozývame klientov a partnerov.

Je veľa dôvodov, prečo sa viaceré firmy a krajiny púšťajú do skrátenia práce na 4 dni v týždni. Podľa mnohých teórií by sa zlepšila produktivita práce (v zásade čím menej času na nejakú úlohu máte, tým ste produktívnejší), zlepšila by sa spokojnosť zamestnancov, šetrili by sa energetické zdroje, vyriešila by sa otázka nedostatočnej pracovnej sily. Z tejto premisy vychádzali viaceré svetové firmy a krajiny pri testovaní 4-dňového pracovného týždňa.

Treba však poznamenať, že 4-dňový pracovný týždeň si môže každá firma vysvetliť a zaviesť do praxe po svojom. V niektorých zamestnanci síce svoju prácu vykonávajú iba 4 dni do týždňa, zároveň však musia odpracovať rovnaký počet hodín, teda 40. Znamená to, že v práci strávia 10 hodín denne, aby mali jeden deň v týždni voľný. Iná možnosť spočíva v skrátení počtu dní, počas ktorých zamestnanci pracujú, a aj v znížení počtu odpracovaných hodín. Namiesto tradičných 40 hodín sa musia svojej práci venovať len 32.

Ako je na tom svet?

Vo svete mimo nášho kontinentu bola jednou z prvých krajín, ktoré zaviedli 4-dňový pracovný týždeň, ostrovná krajina Island. Výsledky mali mimoriadne pozitívne. Hlásia zvýšenú produktivitu, celkovú spokojnosť zamestnancov, a dokonca sa zlepšili aj pracovné výsledky. Vďaka tomu Island nakoniec model skráteného pracovného týždňa zakomponoval do legislatívy a približne 85 % všetkých zamestnancov v krajine môže pracovať iba 4 dni v týždni.

Spoločnosť z Austrálie, ktorá sa zaoberá finančným poradenstvom, skrátila pracovnú dobu z 8 na 5 hodín. Väčšina zamestnancov tejto firmy sa vyjadrila, že skrátenie pracovnej doby im pomohlo zvýšiť ich efektivitu a disciplínu v práci. Samozrejme, našlo sa aj niekoľko zamestnancov, ktorým rýchlejšie pracovné tempo nevyhovovalo. Vo všeobecnosti ale prevážila spokojnosť. Nakoniec firma pristúpila ku kompromisu a 5-hodinové pracovné dni zavádza len počas letného obdobia (vieme, že v Austrálii sú mimoriadne horúce letá, ktoré pracovnému výkonu rozhodne nepridávajú).

Aj Nový Zéland zaviedol skúšobnú verziu skráteného pracovného týždňa. Išlo o projekt spoločnosti Unilever. Výsledky priniesli čísla, aké by potešili nejedno HR oddelenie:

Ako je na tom Európa?

Doposiaľ najväčší pilotný test 4-dňového pracovného týždňa bol vykonaný v Spojenom kráľovstve. Veľká Británia uskutočnila v roku 2022 prieskum, do ktorého sa zapojilo vyše 60 firiem. Na 6 mesiacov svojim zamestnancom skrátili pracovný týždeň z 5 dní na 4. Výsledky hovoria, že títo zamestnanci sú výkonnejší, disciplinovanejší a spokojnejší. Zároveň podávajú lepšie pracovné výkony a sú menej chorí. Skrátenie pracovného týždňa má aj pozitívny ekologický dopad. Klesla spotreba elektriny a vody v kanceláriách a počty použitých papierov.

„Ukázalo sa, že 71 % zo zamestnancov bolo menej vyhorených, 39 % menej vystresovaných a 48 % spokojnejších so svojou prácou než pred testovaním. Zároveň 15 % zamestnancov uviedlo, že žiadny platový bonus by ich nemotivoval vrátiť sa späť do 5-dňového pracovného týždňa,“ zdieľala výsledky testu Poradkyňa pre výskum a advokáciu India Burgessová so stovkami mladých účastníkov EYE2023.

Portugalsko v roku 2023 s pomocou neziskovej organizácie 4 Day Week Global zaviedlo experiment, ktorého sa na 6 mesiacov zúčastnilo 39 podnikov zo súkromného sektora.

Zamestnávatelia zapojení do programu súhlasili so znížením počtu hodín, ktoré zamestnanci odpracujú každý týždeň. Urobili tak však bez toho, aby im siahli na plat. Pomohol tomu model 100-80-100, podľa ktorého pracovníci dostali 100 % mzdy za prácu 80 % času výmenou za dodanie 100 % pracovného výkonu.

Firmy očakávali, či skrátený pracovný týždeň pomôže znížiť stres zamestnancov a syndróm vyhorenia a či pomôže zlepšiť udržanie pracovníkov na pozícii. Výsledky experimentu by mali byť zverejnené v najbližších týždňoch, článok budeme aktualizovať.

Vo Francúzsku už takmer 10 tisíc pracovníkov používa tento nový typ pracovnej dochádzky a podľa štúdie, ktorú realizovalo ADP až 22 % pracujúcich Francúzov a Francúzok očakáva, že v ich odbore sa to 4-dňový pracovný týždeň stane štandardom do 5 rokov. Podobne rozmýšľa 28 % svetovej populácie (podľa tohto prieskumu).

Európsky komisár pre zamestnanosť a sociálne práva, Nicolas Schmit, si myslí, že Európska únia by mala aktívne podporovať koncept štvordňového pracovného týždňa, najmä v odboroch, ktoré sa stretávajú s nedostatkom pracovnej sily. Považuje to za kľúčové opatrenie pre efektívne riešenie problémov spojených s nedostatkom pracovných síl v Európe.

Skrátenie pracovného času podľa Jána Košča, socioekonomického analytika, odborára, občianskeho aktivistu a komentátora iniciatívy Pracujúca chudoba „znižuje aj nerovnosť medzi ženami a mužmi a zároveň zvyšuje participáciu mužov na neplatenej domácej práci a pri starostlivosti o deti, čo zase prospieva zdravému psychickému a fyzickému zdraviu detí“.

Najaktuálnejšia novinka: Poľsko spustí pilotný program kratšieho pracovného týždňa

Dňa 28. apríla 2025 poľská vláda oznámila, že spustí pilotný program kratšieho pracovného týždňa. Poliaci v súčasnosti pracujú v priemere najviac hodín v Európe.

„Pôjde o prvý pilotný projekt so skráteným pracovným časom v tejto časti Európy, prvý takto rozsiahly pilot v Poľsku,“ uviedla Agnieszka Dziemianowicz-Bąk, ministerka pre rodinu, prácu a sociálnu politiku. Podľa nej, viac ako 100 rokov po zavedení osemhodinového pracovného dňa, Poliaci pracujú efektívnejšie, lepšie a múdrejšie a nastal čas, aby pracovali menej.

Program umožní podnikom, miestnym samosprávam, nadáciám a odborovým zväzom dobrovoľne testovať kratší pracovný týždeň – buď skrátením pracovných hodín každý deň, predĺžením víkendu na tri dni, alebo poskytnutím viacerých dní dovolenky, pričom bez ohľadu na zvolený spôsob budú musieť zachovať aktuálne platy aj počet zamestnancov.

Ministerstvo plánuje zverejniť viac podrobností v júni a spustiť nábor do pilotu.

Vo svojom oznámení ministerstvo zdôraznilo, že Poľsko patrí medzi najviac prepracované krajiny v Európe. Podľa Eurostatu pracujú Poliaci tretí najdlhší čas v rámci Európskej únie.

Cieľom ministerstva je znížiť ročný počet odpracovaných hodín o 20 %.

Ako je na tom Slovensko?

Prvou spoločnosťou, ktorá na Slovensku zaviedla 4-dňový pracovný týždeň, je NN Životná poisťovňa, podľa ktorej túto zmenu uvítalo až 70 % jej zamestnancov. NN na to išla tak, že pracovný týždeň skrátila, ale počet hodín, ktorý zamestnanci musia odpracovať, sa nezmenil. Môžu si vybrať, či budú chodiť do práce v 5-dňovom režime, alebo odpracujú 4 dni, pričom každý deň sa práci musia venovať takmer 10 hodín.

4-dňový pracovný týždeň vyskúšala aj reklamná agentúra Jandl, a to tak, že každý zamestnanec má nárok na voľný piatok každý druhý týždeň.

Štvordňový pracovný týždeň zaviedla aj Slovenská sporiteľňa, najväčšia banka Slovenska. Ide o reakciu na zmeny v pracovných vzorcoch spôsobených pandémiou. Tiež je to však odpoveď na túžbu zamestnancov po lepšej rovnováhe medzi prácou a súkromným životom. Pilotný program sa mal vyhodnocovať v decembri a na základe výsledkov sa rozhodne, či sa štvordňový pracovný týždeň stane trvalým opatrením pre zamestnancov banky.

Premiér Fico už na prelome rokov 2023 a 2024 prišiel s informáciou, že Slovensko by mohlo patriť ku krajinám, ktoré zavedú 4-dňový pracovný čas. Mnohí odborníci ale upozorňujú, že naša legislatíva takýmto úpravám už teraz vôbec nestojí v ceste. Vidno to aj na vyššie spomenutých príkladoch. Drvivá väčšina pracovných zmlúv je síce nastavená na klasický pracovný týždeň, zamestnanec a zamestnávateľ sa však môžu dohodnúť na individuálnej úprave.

Odvtedy sa však v tomto smere nič nepohlo bližšie k 4-dňovému pracovnému týždňu.

Je teda na vás, či so svojimi zamestnancami vyskúšate túto alternatívu. Výsledky zo zahraničia aj zo Slovenska zatiaľ ukazujú prekvapivo len pozitívne ohlasy. Je však nutné podotknúť to, čo je asi každému jasné: 4-dňový pracovný týždeň sa nemôže ani náhodou týkať každého odvetvia a niektoré na neho, bohužiaľ, z povahy svojej práce nikdy nedosiahnu. Na nich však Zákonník práce pamätá a povinné prestávky, voľné dni a ďalšie parametre sleduje a nariaďuje.

Zdroje:

https://www.netfinancie.sk/a/je-4-dnovy-pracovny-tyzden-dobry-napad/

https://www.startitup.sk/4-dnovy-pracovny-tyzden-sa-pomaly-stava-realitou-na-slovensku-nebude-pre-kazdeho-upozornuje-expert/

https://www.startitup.sk/europska-krajina-4-dnovy-pracovny-tyzden/

https://www.aktuality.sk/clanok/YTToIAy/stvordnovy-pracovny-tyzden-ako-boj-proti-vyhoreniu-firmy-prechadzaju-na-skratenu-dobu-v-praci/

https://openiazoch.zoznam.sk/financie/chcete-pracovat-kratsie-uz-dnes-je-to-mozne-zamestnavatel-sa-vsak-bez-vasho-suhlasu-nepohne/

https://www.finreport.sk/banky-a-poistovne/stvordnovy-pracovny-tyzden-zatial-vyuzivaju-len-v-nn-poistovni-ake-s-nim-maju-skusenosti/

https://www.protime.eu/en/news/four-day-work-week-europe-where-are-we